„Môžte k okienku.” „Nemôžem, mám kartu.”

Autor: Kosmas Bekiaris | 16.3.2011 o 9:07 | (upravené 24.3.2011 o 15:25) Karma článku: 14,41 | Prečítané:  11519x

Určite máte nejaký účet v banke, kde vám chodí minimálne výplata. A k účtu samozrejme patrí platobná karta ako ženích k neveste. Veď keď účet, tak aj s patričným komfortom.

Áno, platiť kartou v dnešnej dobe je samozrejmé. S touto činnosťou, ktorú berieme úplne automaticky sa stretávame každodenne v obchodoch, na benzinkách, v reštauráciach,... no proste všade, kde je potrebné niečo zaplatiť. Aj ja mám v peňaženke takúto umelú pomocníčku. Hovorím jej kreditka, ale to nie ja som jej vymyslel to meno. Používam ju často pri platení a som rád, že takto nemusím v peňaženke nosiť hŕbu mincí. Na rozdiel od našej bývalej meny, tieto majú dosť vysokú hodnotu, dokonca vyššiu ako majú Američania (uvedomil som si to na jednom stretnutí s mojou americkou kolegyňou).


Každú chvíľu nám niekto ponúka kartu: debetnú, kreditnú, zľavovú, bonusovú,...

Stali sa z nás kartári ani si to neuvedomujeme. Banky, obchody, firmy ich rozdávajú a my si ich pekne v(y)kladáme do peňaženiek. Karty – čertove obrázky, pamätám si ešte z môjho detstva, keď mi to vravela mama. No, ale komfort je komfort.


V jedno marcové ráno som počas cesty do práce zistil, že si už budem musieť dobiť mesačník na mestskú dopravu (DPMK Košice). V novinovom stánku mi to však nechceli urobiť, hoci sa to u nich normálne robí, s odôvodnením, že mi končí platnosť karty a je potrebné, aby som si ju dal za 0,50eur predĺžiť, ale na Rooseveltovej ulici v centre mesta. Povedal som si OK, poobede z práce tam skočím.


Poobede som sa teda vybral na Rooseveltovu „oživiť“ môj mesačník. Otvorím dvere, vidím rad asi desiatich ľudí. Pozriem, 3 (slovom tri) okienka, za každým jedna žena. Pred prvým okienkom klient, ostatné dve sú voľné. „To pôjde rýchlo“, hovorím si.


„Môžte k okienku“, ozve sa pracovníčka z okienka č.3.

Nikto nič. Všetci ďalej stoja v rade a čakajú. Nechápem, tak idem k okienku ja.

„Poprosím predĺžiť a dobiť na ďalší mesiac“, poznamenám.

„A budem platiť kreditkou“, ešte dodávam.

„Jóój, tu sa dá len hotovosťou. Kartou sa dá platiť len pri tom prvom okienku.“, vybaví ma.

Letmo pozriem na ženu, ktorá je tiež voľná, bohužiaľ ani tam to nevybavím, ona je totiž okienko č.2.

 

„Len pri prvom okienku. JEDINOM okienku“, opakujem si vduchu pre seba.

Aha, už chápem a kráčam sa zaradiť. V rade stojíme deviati. Okienko č.1 maká naplno, okienko č.2 nič, okienko č.3 nič.

 

Vojde staršia pani.

„Môžte k okienku“, ozve sa pracovníčka z okienka č.2.

Staršia pani je vybavená za 1 minútu 25 sekúnd. Nemala umelú pomocníčku, mala mince. Síce bez komfortu, ale zvíťazila.

Už tam stojíme „len“ siedmi.

 

Vchádza mladý muž s mesačníkom a kreditkou v ruke.

„Môžte k okienku“, ozve sa z okienka č.3.

„Nemôže, má kartu“, kričím pohotovo naspäť ja.

Už nás je opäť o jedného viac v rade ku komfortnému okienku.


Po zhruba 20 minútach som na rade. Konečne vybavený. Super. Ďakujem za komfort. Ešte si dovolím otázku: „Prečo nemáte platobné terminály v každom okienku?“

„Áno, máte pravdu, malo by to tak byť, ale to MUSÍTE NAPÍSAŤ VY“, odpovedá mi pracovníčka komfortného okienka, ktorá za svoju prácu berie určite vyšší plat ako jej dve kolegyne.


Tak som to napísal

(hoci pravdepodobne na nesprávne miesto, ale snáď nejaký kompetentný zamestnanec z DPMK vo voľnej chvíli číta blogy na SME).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?