Pár slov očiam mojej mamy

Autor: Kosmas Bekiaris | 10.8.2011 o 16:37 | Karma článku: 12,04 | Prečítané:  1481x

Po dlhšej dobe som si doprial trochu oddychu a spolu s manželkou a tromi synmi som odcestoval k mojim rodičom. Nebolo to žiadne Turecko, či Chorvátsko, ale aj náš slovenský skvost akým mesto Bardejov s určitosťou je, nie je na zahodenie.

Mám to šťastie, že moji rodičia bývajú práve v tomto prekrásnom pokojnom mestečku, ktorého súčasťou sú aj neďaleké Bardejovské Kúpele. V meste, v ktorom som prežil svoje detské roky.

Počasie sa po prvých usmoklených dňoch umúdrilo a slniečko nám svietilo ostošesť. Dohodol som si pár stretnutí s kamarátmi z detstva a veru bolo o čom si pokecať. Večerné prechádzky s mojimi rodičmi boli na nezaplatenie. Perfektne strávená dovolenka a vôbec neľutujem, že moje nohy neboli ponorené v morskej vode a namiesto koktejlov som popíjal každý deň s mojim otcom maminu kávu, ktorá rozvoniavala po celom ich byte.

Jeden večer bol pre mňa niečim zvláštnym. Sedeli sme v obývačke, ja a moja mama. Sledovali sme nejaký program, keď tu zrazu mama vypla telku a v izbe sa ozvalo hrobové ticho. „Ideš do tej politiky?" Prekvapene som sa pozrel na mamu a bez rozmýšľania zo mňa vyšlo „Áno, prečo sa pýtaš?" Mama pokračovala: „Dávaj si na seba pozor. Máš rodinu, máš deti a veľa ľudí je zlých, závistlivých, neprajných a môžu ti ublížiť. Politika je hrozná. Stále sa nájde nejaký blázon a ..."

Pozrel som sa do maminých očí a zbadal niečo, čo som nevidel už veľmi dlho. Niečo, čo som naposledy videl v jej očiach ako vysokoškolák. Vtedy, keď som z internátu neprišiel ako obvykle, ale až o pár dní neskôr a moji rodičia nevedeli, čo je so mnou. Vonku bol november 1989. V jej očiach som s prekvapením opäť uvidel ten rovnaký strach ako vtedy. Strach o svojho syna, obavu s nevyslovenou otázkou Ako to len dopadne? Videl som v jej očiach túžbu povedať mi Nerob to! a zakázať mi to. Ale nepovedala to, lebo som už veľký, jej veľký dospelý syn. Ľudia robia rôzne veci a niekedy aj riskujú. A v tých okamihoch aj ich mamy majú rovnaké oči ako moja mama v ten večer. Zvlhnuté, ustráchané. Oči mamy, ktorá miluje svoje dieťa nadovšetko. Objal som ju, do izby vošiel môj päťročný syn. Usmiali sme sa naňho a išli sme večerať.

A tu je pár slov, ktoré som v ten večer nestihol povedať tvojim očiam, mama:

„Starala si sa o mňa a spolu s otcom ste ma vychovali tak ako sa patrí. Ďakujem ti za to z celého srdca. Každý má nejaké poslanie, ale vie aké je to jeho? Politika je pre mňa prostriedkom, nie cieľom. Chcem urobiť veľa dobrého, to je môj cieľ a politiku takpovediac pre toto zneužijem. Verím, že človek v politike môže ostať človekom, dobrým človekom. Že sa nemusí nechať opantať peniazmi, silou moci, či iným politickým nešvárom. Ba naopak, že môže presadiť pozitívnu stránku človečiny. Myslím si, že už je na čase ukázať ľuďom, že politika sa dá robiť aj bez mamony a vidiny zisku.

Jedna z rád matky Terezy znie:

Daruj svetu to najlepšie čo máš a udrú ťa do tváre,

ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš!

Mami, neboj sa. Ľúbim ťa."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?