Good luck slovenčina, štátny language

Autor: Kosmas Bekiaris | 23.6.2012 o 18:49 | Karma článku: 15,28 | Prečítané:  2281x

Keď som mal deväť rokov začal som sa učiť ruštinu. Nie preto, že by som chcel, no jednoducho som musel. A nebol som sám. Ruština bola povinnou súčasťou školských osnov. Bola povinná v pätnástich štátoch vtedajšieho Sovietskeho zväzu a keďže sa naši okupantskí druzjá v našom štáte takpovediac udomácnili, bola povinná aj v tom šestnástom. Nie nadarmo bolo Československo označované ako satelit tohto monštruózneho štátu.

Učiť sme sa ho učili, ale používať veľmi nemuseli. V podstate som hovoril po rusky len v škole počas hodín ruského jazyka a asi o tridsať rokov neskôr som to, čo mi z tohto jazyka ostalo v pamäti využil počas môjho krátkeho pobytu v Petrohrade. Logické, veď som bol v Rusku.

Po Nežnej revolúcii povinnosť učenia tohto jazyka skončila a do popredia sa dostali iné cudzie jazyky na báze „dobrovoľného" výberu. Veď ľudia chceli cestovať do zahraničia, ba poniektorí tam aj pracovať. A ako sa hovorí, čím viac jazykov ovládaš, tým viac si človekom.

V roku 1993 vzniklo samostatné Slovensko a niektorým kultúrnym dementom začala prekážať čeština. Angličtina, či nemčina až tak neprekážala. A preto zákonom stanovili povinnosť predabovať všetky pôvodné české rozprávky do slovenčiny. To aby naše deti prestali rozumieť tak blízkemu jazyku. Našťastie máme detské televízne kanály vysielané v češtine. Vďaka nim moje deti rozumejú jazyku našich bývalých spoluobčanov.

A ako je to po necelých dvadsiatich rokoch samostatnosti? Deťom hovoríme, aby sa učili cudzie jazyky, ináč sa neuplatnia. Nebudú si vedieť nájsť prácu. Nie vonku, v zahraničí, ale doma, na Slovensku. Akosi nám štátny jazyk nestačí ani vo vlastnej kuchyni.

Na slovenských poliach, či lúkach staviame hangáre pre zahraničných investorov a majiteľov, aby nám oni vzápätí dali prácu a pustili nás do nich. Na poliach, na ktorých sme ešte nedávno sadili a pestovali obilie, zeleninu, zemiaky. Boli sme potravinovo sebestační. Teraz už nie. Jednou z podmienok prijatia do takýchto hangárov je ovládanie a používanie angličtiny, či nemčiny. Ba dokonca už ani nie pasívne, ale na aktívnej úrovni. Nie za hranicami nášho štátu, ale na Slovensku. Čeština nám prekážala, ale toto mlčky prehliadame. A ak náhodou jazyk neovládame, nevadí, naučia nás. Veď peniaze z eurofondov nie sú peniaze zahraničného investora a my sa pekne učme cudzí jazyk v podstate za vlastné. Opäť povinne, no teraz ešte k tomu, aby sme mohli vôbec pracovať na Slovensku. Slovač skloní hlavu, drží hubu a učí sa cudzie jazyky, aby sa mohla zamestnať na svojom území. Nečudo, že potom smutnosmiešne znie zo slovenských hrdiel „My sme tu doma!". Za pár dolárov, či eúr, ktorým sa hovorí lacná pracovná sila sa stávame cudzincami vo vlastnom štáte a cudzinci sa nám tu opäť udomácňujú. Sme jednoducho nepoučiteľní. To, čo neurobili Rusi svojou ruštinou, dokonale realizujú „anglo-nemecké" firmy. Toto nie je žiadna maďarizácia v 19.storočí, toto je poangličťovanie a ponemčovanie občanov samostatného štátu.

Prečo sa neučia slovenčinu zahraniční investori resp. ich manažéri? Prečo sa neučia štátny jazyk štátu, do ktorého idú robiť biznis? Namiesto toho sú slovenskí občania nútení používať cudzí jazyk kvôli práci vo vlastnom štáte. Neviem si predstaviť, žeby slovenský podnikateľ otvoril firmu v Nemecku a prinútil nemeckých zamestnancov učiť sa po slovensky.

Ľudovít Štúr sa musí poriadne obracať vo svojom hrobe, keď vidí to, čo sa deje v samostatnom Slovensku. To, čo sa nedialo ani keď sme boli súčasťou Československa. Koľko zahraničných firiem ešte musí prísť, aby sa nám otvorili oči a konečne sme zistili, že nie sme pánmi vo vlastnom štáte? Možno to už aj vieme a len mlčky schovávame svoju slovenskosť. Načo nám je takýto štát? Aby bolo možné ľahšie kradnúť a ovládať menšie stádo, lebo to sa ovláda ľahšie?

Najbližší prvý január budeme oslavovať dvadsiate výročie samostatnosti Slovenska. Máme vôbec čo oslavovať?

Kedysi sa Slováci učili cudzie jazyky, aby mohli ísť pracovať do zahraničia, no teraz sa ich učia, aby mohli pracovať vo vlastnom štáte.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?